reklama

Jeri

Pokusam sa predstavit si idealne miesto na oddych. Take miesto, kde mozete zapadnut na par dni alebo aj tyzdnov, kde zabudnete na okolity svet, kde sa da uplne vypnut a minulost aj buducnost prestanu existovat. Mohla by to byt napriklad mala tropicka dedinka kdesi daleko od rusnych miest. Oaza s vysokymi palmami obklopena dunami a prazdnom. Mohla by mat prijemne teple more s vlnkami. Pokojna cez den a rusna v noci. S prilezitostami pre sportove vyzitie. Predstavujem si idealne miesto na oddych a spomienkami sa vraciam do dediny Jericoacoara.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jericoacoara alebo skratene Jeri sa nachadza na severnej casti brazilskeho pobrezia. Kedysi mala rybarska osada, dnes primorske dovolenkovisko oblubene medzi windsurfermi, batozkarmi a povalacmi. Od najblizsieho mestecka ju delia dve hodiny makkej, piescitej cesty vhodnej len pre terenne vozy, do najblizsieho velkomesta je to dalsich osem po asfaltke. Prave preto je Jeri stale relativne izolovana od civilizacie a aj vdaka tomu je svetom, ktory existuje sam pre seba. Dostat sa tam si vyzaduje naozajstne odhodlanie. Cesta odkialkolvek nie je zrovna kratka a autobusy nie su az take caste. Najma zo severu, odkial sme isli my, je to takmer dobrodruzstvo, a to poriadne drahe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z nasej predzchadzajucej destinacie sme sa postupne, kombinaciou terennych nakladniacikov pre ludi a klasickych autobusov a jedneho dzipu, ktory mal zrovna cestu nasim smerom, dostali do posledneho mesta pred Jeri. Tu mal raz za den existovat dalsi terenny nakladniacik. Nuz, ale nie v nedelu. A tak sme zostali vydani napospas terennym buginam - jedinemu dopravnemu prostriedku, ktory zvladne styridsat kilometrovy usek akozecesty medzi oceanom z jednej a dunami z druhej strany, ktory nas od Jeri stale delil. Soferi bugin za tuto zabavku ziadaju neuveritelny peniaz. Chvilu to uz vyzeralo tak, ze sa na to vykasleme a jednoducho pojdeme niekam inam. Nakoniec sa vsak objavili nejake dievciny, ktore chceli ist na pol cesty, tak sme si povedali, ze aspon na ten usek si mozeme naklady na buginu rozdelit s nimi a potom uz uvidime, snad sa to nejako vyvrbi.
Tato zastavka na pol cesty bola velmi veterna plaz s absolutne tyrkysovou lagunou a niekolkymi dovolenkarmi popijajucimi drinky v drevenych baroch, ktore vyrastali priamo z vody. Tu sa nam nastastie podarilo zohnat dalsi transport a dokonca za znesitelnu cenu, takze nas tych styridsat kilometrov nakoniec ani nestalo ovela viac ako rychlik z Bratislavy do Kosic...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeri nas vsak dostala. Prijemna izbietka v tonistej posade pod obrovskym stromom kesu, piescite ulice pod palmami veduce na plaz, obchodiky, v ktorych sa oci mohli popast na krasnych umeleckych predmetoch, nocne, petrolejkami osvetlene stanky podavajuce caipirinhu priamo pod hviezdami za nekonecneho sumenia morskych vln, vysoka pieskova duna s krasnym vyhladom, a k tomu vsetkemu capoeira, hlavny dovod pre ktory sme do Jeri mierili. Tato mala dedinka na pomedzi suchej divociny a atlantiku sa pysi prekvapivo zivou capoeiristickou scenou s tromi samostatnymi skolami a Juanom. Juan, napriek tomu, ze nepatri do ziadnej skoly, je najlepsi capoeirista v Jeri a celkom nahodou sa aspon na tri dni stal nasim ucitelom.
Po zapade slnka sa v Jeri na plazi stretavaju najlepsi, ale aj ini capoeiristi, a kona sa roda. Pre capoeiristickych analfabetov, roda je kruh, v ktorom vzdy dvaja "bojovnici" hraju (bojuju) za zvukou typickych nastrojov a spevu a tlieskatnia ostatnych. Pani, co Juan predvadzal v rode, to sa len tak nevidi. Od toho cloveka by sme sa mali co ucit do konca zivota a mozno aj dlhsie. Na tie tri treningy, co sme s nim absolvovali asi tiez budeme dlho spominat, hoci z toho, co nam ukazal, sme si zapamatali mozno tak dvadsatinu. Len si to predstavte. Na cerstvom vzduchu, atlantik vam huci za chrbtom, sviezi vetrik vas ovieva, oranzovo cervene slnko pomaly zapada. Aaaaaaaaaaaaaaaach!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Akokeby capoeira nebola dostatocnou zatazou na nase sedem mesiacov len tak vegetujuce svalstvo, rozhodli sme sa jedneho rana pre prechadzku na koni. Dojdeme na "stanoviste" koni, zistujeme moznosti. S prekvapenim pocujeme, ze napriek nasim velmi chabym skusenostiam chlapik nema problem zverit nam dva male stihle koniky, ze nech si snimi ideme sami, ved su pokojne a posluchaju naslovo. Teda vlastne, nadotyk. Chvilu vahame, vtom zacitime vonu dobrodruzstva a vyskakujeme do sedla. Ja, prosimpekne, v sukni, ktora sa mi vyhrnula asi az po krk a v sandaloch, ze nech si ich berieme, ak sa chceme prezliest, kone nas pockaju pred hotelom. Ako sme si tak vykracovali ulickami pomedzi obchodiky, veruze som sa citila ako na divokom zapade. V posade rychlo nahadzujeme vhodnejsi odev a obuv a vyrazame krizom cez duny ku vzdialenej plazi a kamennemu obluku, miestnej atrakcii.
Kone naozaj posluchaju na dotyk, a kedze nase dotyky su poriadne chaoticke, rovnako chaoticky sa sunieme hore dunou, potom dole dunou, vyhlady su nadherne a dokonca sme nasli aj onen kamenny obluk, hoci chvilu to nevyzeralo az tak jednoznacne.
Cestou domov su koniky ovela veselsie. Staci lahke popchnutie a cvalaju s vetrom opreteky. Miname piescite pahorky a zachvilu sa pred nami vynori nasa oaza. Pred stajnou mi aj robi problemy udrzat moju kobylku akotak na uzde, uz uz som si myslela ze dotrieli priamo k stajni, kde na mieste zabrzdi a ja budem budem plynule pokracovat rovno na strechu... Nakoniec vsetko dopadlo tak, ze ani lepsie nemohlo. Ako sme sa vsak dostali domov tazko povedat, svaly na nohach vypovedali a priestorom sme sa sunuli uz len silou vole.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Az ked sme Jeri opustili sme sa zamysleli nad tym preco sme vlastne odisli. A doteraz to nevieme. Bolo to najlepsie miesto v Brazilii a naozaj nechapeme preco sme tam nezostali este aspon o par dni dlhsie. Tam sme zacali nasu siet navstev brazilskych plazi a malych pobreznych mesteciek ale uz nikde sme nenasli taku pohodu ako v Jeri.

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Obrázok blogu

raj_pre_windsurferov
raj_pre_windsurferov 

Eva Bednárová

Eva Bednárová

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dobrodruh - začiatočník Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu