reklama

Kdesi medzi horami a ako sme sa sem dostali

Mili priatelia, pozdravujeme vas z dedinky Villa O Higgins, romanticky usadenej medzi skalnato zelenymi kopcami z ktorych sa plazia ladovce, na okraji ladovej capice Hielo de Sur. Dedinka, kde zacina (alebo konci?) cesta s nazvom Carretera Austral, ktora ju nie velmi tesne spaja so zvyskom Chile, a v ktorej zije asi 450 obyvatelov v malych drevenych domcekoch. Tak a teraz viete (viete?) kde sme a povieme vam aj ako sme sa sem dostali a kde sme boli pred tym.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Villa O Higgins

je rozhodne miesto zaujimave po mnohych strankach. Nadherna priroda v okoli ponuka prijemne vychadzky, vylety na konoch a vraj je tu popularny rybolov, samotna dedinka s drevenymi domcekmi je celkom prijemna a navyse myslim, ze pribehy jej obyvatelov by vydali pozoruhodne literarne dielo.
Napriklad, postupne sme presli seriou 3 ubytovani a nakoniec sme zakoncili u trochu inkoherentneho chlapika menom Jorge (citaj Chorche), agitovaneho priselca so Spanielska, ktory tu rozbehol prvy historicky hostel a ine podnikanie o ktorom nerad hovori, a nikto ho tu nema rad. To ale nie je nic vynimocne. Vyzerato, ze tu nema rad nikto nikoho. Ked sa opytate na moznosti ubytovania, nikto o nicom nevie, aj ked jeho sused ma 4 volne postele, ktore prenajima. Alebo ked si chcete kupit zeleninu, povedia vam, ze to rozhodne nezozeniete, hoci neprijemna pani v susednej ulici zeleninu predava...
Aj ked sem prichadza stale viac turistov a v lete sa pocet obyvatelov viac nez zdvojnasobi, v dedine nenajdete pekaren, kaviaren a rozhodne nie restauraciu a transport na okolite, take nadherne miesta, tiez neexistuje. Jorge tvrdi, ze miestny sa tesia stedrej podpore od vlady, coho vysledkom je nedostatok akejkolvek podnikavosti. Ale aby sme neboli nespravodlivi, existuju tu moznosti ubytovania, napriklad u ludi doma, alebo v malych domcekoch na prenajimanie alebo v niecom ako male hoteliky, ked vsak budete mat v izbe rano 10stupnov Celzia, nepojde tepla voda a v zachode nebude toaletny papier (presne to sme zazili nasu prvu noc), nesmiete sa divit. A ze za to chceli 20 USD? Ved ked mate, date. My sme nedali. Horrible, terrible, desastre!, a bolo. Zato sme sa nucili, ako sa pytat na moznost osprchovania, pretoze otazka, "mate sprchu?" rozhodne nestaci. Musite sa opytat: mate sprchu? voda je tepla? je tepla vzdy, alebo len niekedy? ako sa pusta? Tymyto otazkami vyrazne zvysite svoje sance na hygienu, ale ani seria pozitivnych odpovedi nemusi este znamenat, ze sa naozaj osprchujete v teplej vode.
Vo Ville o higgins sme sa zdrzali o par dni dlhsie, nez sme cakali. ani nie kvoli jej prirodnym krasam, ale preto, ze sme zmeskali autobus. mal ist rano o 9:00, ale ked sofer vecer do dediny prisiel, povedal, ze zmenili casy kompy na ceste a ze musi vyrazit us o 8:00. no a my sme to intuitivne nevytusili. to bolo v utorok. najblizsi autobus odchadza v piatok. a tak vyhlasujeme masivny oddych a poriadne napchavanie! Nuz aj to sa obcas hodi. Kostoliky vo Villa o Higgins

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Cesta 

Dostat sa do Villa O Higgins vobec nie je jednoduche.
Dlho sme uvazovali akym sposobom sa vratit do Cile. Z mesta El Chalten v Argentine, v ktorom sme sa nachadzali sa nam ponukli tri moznosti: 1 - podniknut dlhu ale komfortnu cestu autobusom spolu s dalsimi vysmiatymi anglicky plynule komunikujucimi turistami, cez odporne mesto Rio Gallegos, v ktorom sme uz raz boli; 2 - vydat sa o nieco zaujimavejsim sposobom na sever po ceste s nazvom Ruta 40, po vyjazdenom strkovom pruhu na vychodnom upeti And, roztrasenym minibusom s nizsim poctom anglicky plynule hovoriacich usmiatych turistov; 3 - ist peso cez les a preplavit sa do Cile lodou, ktora raz za tyzden zasobuje hrstku ludi zijucich v usadlostiach na brehoch jazera, spolu s hrstkou inych v tvari zelenkasto sivkastych a dokonca vacsinou spanielsky hovoriacich turistov. vybrali sme si moznost 3.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V den D sa spolu s nasou kamaradkou Jen doprvime k jazeru, pri ktorom konci cesta. Na lodku hodime nasu tazku batozinu a nechame si ju za par korun preplavit na opacny koniec 12 km dlheho jazera. Osoba stoji mnohonasobne viac a tak ideme peso okolo. pekna tura. na druhej strane jazera travime noc, rano si nechame pasy ostemplovat prispatym colnikom v papuciach a vyrazame tentoraz uz plne nalozeny na 22km cestu cez hory a doly k jazeru c. 2. Po dvoch hodinach prichadzame k najromantickejsej hranici medzi statmi, aku som kedy videla. Tamten komec je Argentina a tamten Chille. Za par hodin prichadzame ka jazeru O Higgins, kde si dame opeciatkovat pasy z chilskej strany a dozvedame sa nemilu spravu, ze kvoli silnemu vetru sa odchod lode cez jazero odklada na druhy den vecer.
no co uz. prca bola, ked sme rano lezerne vstali, isli na ranajky k utesenej babicke, ktora tu zije v chalupke a zrazu sme sa dozvedeli, ze lod odchadza uz o necelu hodinu. ktoby to bol povedal, ze dokazeme zlozit stan a kompletne zbalit ruksaky za nejakych 25 minut? uf.
a, a este jedna drobnost. nepojdeme rovno do Villa o Higgins, ale budeme sa 12 hodin vozit po jazere. a nestalo nas to ani o korunu viac! nadherna priroda, hory, ladovce... vietor a vlny vysvetluju sivkasto zelenu farbu v tvari cestujucich. Cestou do Villa o Higgins

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Na hraniciach z Chille

Obrázok blogu

El Chalten

Je mestecko, z ktoreho sa chodi pozerat na Cerro Torre a Monte Fitzroy, krasne hory v narodnom parku Los Glaciares. Stravili sme v nich 5 dni. A co sme videli? povacsinou oblaky ktore vsetko zahalovali. Jednoducho smola. Cerro Torre sa nam ukazal akurat pri prichode v autobuse (je ho vidiet uz dialky 100 km!) aj to len preto, aby nas nazhavil a potom nechal vychladnut. kosa bola poriadna, aj vetrisko, aj dazd ktory padal horizontalne... Monte Fitzhroy ked sa briezdi

Obrázok blogu

Perito Moreno

Je jeden z najvacsich ladovcov, ktore sa v Patagonii daju vidiet. Rozhodne sa okolo neho robi najvacsie bububu. Chcete ho vidiet? Nasadia vas do autobusu, vylozia pri ladovci, nechaju zaplatit vstupne, vy sa tam 2 hodiny pozerate a odvezu vas naspat. Na nase vas to stoji necelu tisicku. troska moc, nie? A my sme to ako taki barani podstupili. Musi sa vsak nechat, ze je to naozaj krasny ladovec, 50 - 55m vysoky a stale z neho opadavaju kusy a s hrmotom sa rutia do jazera. Posobive. ...ale tie prachy!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Co dalej?

Carretera Austral smerom na sever, do mesta Coyhaique a potom, hmm, radi by sme vedeli. Takze za par tyzdnov sa vam ozveme a prinesieme dalsie prekvapive momenty z nasej pozoruhodnej cesty :-) :-) :-)))))

Eva Bednárová

Eva Bednárová

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dobrodruh - začiatočník Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu