Sao Paulo
prileteli sme neskoro v noci plus prietahy na letisku, slovom, do centra mesta, kde sme isli do hotela sme sa dostali pred polnocou. hnani obavami o holy zivot v tomto nebezpecnom meste (a aktivnym autobusarom) sme sa rozhodli zobrat si taxik na to, co by bolo asi 3 minuty cesty peso. chlapik nevahal a vozil na dookola toho isteho bloku. prvy podvod za nami.
Mesto: ukricane, spinave, chaoticke. unavne. jedna budova cez druhu, ludia len tak spiaci na ulici, prekvitajuca smelina. mozno v tom niekto najde istu malebnost, my sme sa pratali.
Vodopady Iguazu
Presunuli sme sa autobusom rovno do mesa Foz do Iguazu a hore sa na vraj najkrajsie vodopady sveta. ci su naozaj najkrajsie nevieme, nevideli sme ani niagarske ani viktoriine, ale boli uzasne. fotky a slova sa marne snazia zachytit dojem, ktory dotvara pritomnost dzungle, ohlusujuci rev a studena sprcha. clovek sa na to pozera a pokusa sa predstavit si ako sa asi citil ich objavitel (nejaky Nunez) v 16. storoci. Ked si odmyslite tisic dalsich turistov, bufety s napismy Nestle a pohodlnu lavku vdaka ktorej tu krasu mozete obdivovat, celkom to ide. brazilska strana je krasna, ale argentinska vas dostane. je to len voda ktora pada, ale je to sila. fakt. ani sa nedivim, ze sa obidve krajiny snazia vytrieskat z toho dolariky...
Buenos Aires
Tango a futbal. Takto nejako sa to popisuje v turistickych sprievodcoch. mali sme stastie len na to prve. nevahali sme a stravili sme 3 hodiny nacvicovanim tohto vasniveho tanca. vasnivo sme sa pri tom povadili ale bolo to skvele. zostaneme asi aj nadalej pri overenom "medvedku daj labku", ale konecne aspon tusim ako tento tanec funguje.
s futbalom nam to nevyslo, zapas sa hral najblizsie az o tyzden a tolko sa nam cakat nechcelo. pozreli sme si aspon stadion, kde zacinal Maradona (len zvonka, vstupne bolo priserne).
Prechadzat sa po Buenos Aires da cloveku zabrat. hlavne pre hustu premavku obrovske mnozstvo ludi, a to, comu tu hovoria centrum, tiez nie je najmensie. Pozreli sme si 5 stvrti, ktore vraj vidiet musite a bolo to fajn. Ale rychlo z mesta prec. Srdce pisti po prirode.
Poloostrov Valdes
Sem sa chodi na zvieratka. Pozerat. Februar je sezona tucniakov a tulenov. Poloostrov je dost velky (zhruba 100x100km) a ak ho chcete vidiet, musite si but prenajat auto, alebo is na exkurziu. Vybrali sme si exkurziu so sprievodcom a dobre sme spravili. Povedal nam toho o zvieratkach a prirode naozaj vela a zaujimavo. Videli sme: tulene - dva druhy, tucniaky, lisku, lamu huanako, nieco ako pstrosa, kormorany, supa, vtacika s chocholcekom, hada, potvoru s pasikavym pancierom, jastericu. Ale hlavne tulene a tucniaky. nezabudnutelne.
nateraz tolko. za dva dni by sme mali byt v Ushuaii v Ohnovej zemi. a konecne na nejaky poriadny trek. za par alebo este viac dni sa znovu ozveme. pa