reklama

Zemetrasenie, bojovne kohuty a pena

Ak ste nikdy neboli v Lime, o nic ste neprisli. Mesto ako take nie je velmi zaujimave. Budovy z kolonialnych cias su pekne, ale inde su aj krajsie a tie v Lime su strasne zaprasene, casto opustene a ucupene medzi betonovymi ohyzdami. Nove, moderne casti sice srsia zivotom, rovnake ulice vsak najdete aj v zapadnej Europe. Napriek nudnemu charakteru mala vsak Lima pre nas pripravena necakane zazitky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pomoc, nejako sa to tu trasie

Zacalo sa to hned v prvy den. Po unavnej prechadzke centrom, kde nam na predaj ponukali tetovania, drogy, zbrane, zakonom chranenu opicu a uz si ani nepamatam co este, sme sa vratili do nasej bezpecnej a bohatsej stvrte Miraflores. V obchodiku na rohu sme prave kupovali nieco pod zub, ked sa mi zazdalo, ze popred obchod prechadza nakladny vlak. Ups, tu nieco nesedi. Tak porve, kde by sa tu vzal vlak, po druhe, hadam by neroztriasol cely dom a po tretie, domaci by z toho neboli taky vyplaseni. Ale, ved je to len take male zemetrasenie, vravim si, vediac, ze sme v oblasti, kde obcasne zachvevy nie su az take vynimocne. Lenze tentoraz neslo o zachvev. Zem sa burila pod nohami ako ziva, domy ocividne tancovali a hlavne, cele to akosi neprestavalo. Vyse dve minuty sme postavali uprostred ulice a spolu s ostatnymi spoluucastnikmi zemetrasenia hypnotizovali stavby na okolo. Velkou utechou nam v tej chvili bolo, ze na nasej ulici s malym obchodikom boli iba nizke rodinne domceky.
Otrasy prestali, Lima prezila. Az neskor sme sa dozvedeli, ze ovela mensie stastie mali ludia asi 400 km od nas na juh. Podla neskorsich sprav zemetrasenie v epicentre dosiahlo 7,9 stupna, vyziadalo si viac nez 500 mrtvych a postihlo najma tych najchudobnejsich, ktori maju domceky z nepalenej hliny, zial, len velmi malo odolne proti otrasom. Na druhy den sa k nam dostali vsetky tie smutne obrazky, ktore zrejme obleteli cely svet.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V ten vecer sme sa vsak my pre zemetrasenie len velmi malo trapili. Mali sme totiz dohodnuty vecer so znamimi Limencanmi, Patriciou a Augustom, ktorych sme pred tym stretli v horach. Na veceru sice meskali, ale, na druhej strane mali velmi dobre ospravedlnenie: bolo predsa zemetrasenie. A tak sme najblizsie hodiny po zemetraseni prehyrili v asi najdrahsej restauracii v akej sme sa kedy nachadzali, tuhe moky tiekli prudom, delikatesy striedali miesto na nasom stole. A ked sme sa niekedy po pol noci v nadherne pozdvihnutej nalade vracali domov, hrozy zemetrasenia boli od nas velmi, velmi daleko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zabava pokracuje

Augusto a Patricia sa ukazali ako ludia, ktori sa radi zabavaju a nas druhy vecer v Lime priam predsil ten prvy. Vecer zaciname narodnym sportom: kohutimi zapasmi. Ak sa ste zacitili pach cohosi nezakonneho, tak to bola asi marihuana siriaca sa z bratislavskej ulice. Kohutie zapasy su totiz v Peru uplne vporiadku. Odohravaju sa v specialnych malych amfiteatroch, ktorym sa hovori coliseo de gallos. Ako divak zaplatite nie uplne nizke vstupne a ako sutaziaci dost slusny startovny poplatok. Na vyhercu hlavnej sutaze vsak caka pekna sumicka penazi, moze to byt milion korun, i viac. A ak sa vyznate, celkom slusne si privyrobite aj na stavkach. My sme sa hazardu zdrzali, pri minimalnej stavke 400 Sk..., nas kamarat Augusto sa vsak ukazal ako znalec a pri odchode ho vo vrecku hrialo peknych par Nuevo Soles.
Takze ako to prebieha. Ako sutaziaci si do sutaze musite priniest niekolko kohutov, pretoze kol je viacero a kazdy kohut sutazi len raz. Kto s kym sutazi, urci los. Pred kazdym kolom sa oznami meno chovatela, lebo to je najdolezitejsie, podla neho mozno odhadnut ktory kohut by mohol byt lepsi. Sutaziace kohuty sa predstavia verejnosti. Mozno si vsimnut, ktory kohut je vacsi, agresivnejsi a ine vlastnosti. Potom sa uzatvaraju stavky. Amfiteatrom pobehuju muzici, ktori vykrikuju kurz a u ktorych mozete stavit. Stavky su uzatvorene, chovatelia prinesu svoje kohuty a rozhodca odstartuje boj. Kohuty zvycajne dlho nevahaju a hned sa do seba pustia. Boj je nelutostny a ma len jedno pravidlo: vyhrava ten, ktory prezije. Netrva to dlho, kohuty maju totiz na jednej nozicke priviazanu ostru cepel a ten silnejsi nou supera pomerne rychlo zabije. Zapasy, ktore sme videli, trvali od 30 sekund do dvoch minut. Na nase prekvapenie tieklo velmi malo krvi a kohuty umierali celkom pokojne. Vraj to maju v povahe. Ked sa v prirode stretnu dva kohuty, jeden umiera. Ved sa aj vravi, ze dva kohuty na jednom smetisku sa neznesu, ci tak nejak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Peruanska pena

Po kohutich bojoch na nas uz cakala Patricia s dalismi priatelmi a po nejakom tom Pisco Sour odchadzame na penu (citaj penha). Je to akesi kulturno zabavne nocne posedenie s hudbou, niecim na smed i pod zub. Pena s nazvom Oficina (kancelaria) patri k tym najtypickejsim v Lime. Odohrava sa len vo stvrtky a ma mnohorocnu tradiciu.
Taxik nas nechava pred domcekom bez akehokolvek oznacenia, Patricia bucha na dvere a za par chvil sme uvitani do diania. Pozerame sa dookola a usta sa nam nezatvaraju od udivu. Pri zopar stoloch sedia hluciky priatelov, vek: 20 - 79 rokov, na malickom javisku hra gitara, basa a cajon (hudobny nastroj pripominajuci drevenu krabicu do ktorej sa bucha - peruansky to vynalez), pod javiskom spieva neuverielne mili stary pan, typujeme, ze bratranec Ibrahima Ferrera. Bez mikrofonu, nadhernym hlasom, usmieva sa od ucha k uchu a my mame pocit, ze spieva prave nam. Po niekolkych piesnach prichadza tanecny par a tancuje sa marinera nortena, typicky tanec severnej casti peruanskeho pobrezia, neskor nasleduje marinera limena, limenska odroda toho isteho tanca. Potom hudba stichne a predstavi sa pan - basnik so svojou tvorbou. Sice nic nerozumieme, ale vychutnavame si atmosferu, vsetci sa smeju a pridavaju sa s dalsimi versikmi. Pohoda ako doma v obyvacke.
Na zaver dostavame od jedneho z vystupujucich pozvanie na penu na nasledujuci den. Skoda, ze z nej nakoniec nic nebolo, lebo bola na poslednu chvilu zrusena. A tak sme namiesto kreolskej hudby isli na pivo s taxikarom, ktory bol asi najlepsi peruansky hrac na lyzicky, co musela uznat aj kapelka hrajuca v podniku, ku ktorej sa spontanne pridal a zozal zasluzeny potlesk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po troch dnoch sme Limu velmi unaveni opustili a niet divu, ze sme takmer celu osemhodinovu cestu do Huarazu sladko prespali.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu


Eva Bednárová

Eva Bednárová

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dobrodruh - začiatočník Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu